Dlho som zvažovala či ísť alebo nie, no nakoniec som sa rozhodla pre prvú úplne samostatnú výstavu bez pomoci chovateľov, ktorí mi vždy doposiaľ radili a bola som nesmierne rada že ma na každej výstave sprevádzali. Aby som na prvú samostatnú jazdu skrz Slovensko nemala takú dlhú, rozhodla som sa vycestovať o deň skôr. Moja cesta viedla cez pol Slovenska do malého malebného mestečka Bojníc. Po ceste sme sa zastavili na oddych v Bátke, neskôr v Lovinobani, kde sme si obzreli kus histórie a v Žiari nad Hronom (no dobre bolo to tesne pred cieľom ale keď musíte tak prosto musíte- počas cesty fakt netreba toľko piť :D). Bojnice sme si celý zvyšný deň užili na potulkách lesmi a ako inak, pri obhliadke zámku. Večer sme si celé nedočkavé líhali spať, aby sme skoro ráno mohli vycestovať za prvou veľkou skúsenosťou do centra Nitry.

Vstávalo sa "milosrdne" o piatej... ale nevadí cestu tam nám ukázal náš úžasný bratranec, ktorý cestoval do Bratislavy a tak nás odprevadil. Jediná nevýhoda bola tá, že sme štartovali krátko po šiestej a v Nitre sme boli už o ôsmej! Aké bolo moje zdesenie keď som si uvedomila že príjem psov je o 11stej a posudzovať sa začína až o 13stej :P Tak sme si s Tatarkou pochodili po areáli, užili si krásne záhrady a pofandili nádherným retrieverom a čsv, ktoré mali ráno klubovú výstavu. Po prvom aklimatizovaní sa, sme sa vydali pohľadať kamarátku Ľubku, ktorá tu pracovala. Nehľadali sme dlho a rýchlo sme ju našli, votreli sa jej do spoločnosti a aby sme neboli samé, zdržovali sme ju zvyšok dňa :D Áno Ľubka máš u mňa za to ešte čokoládu ;) Tarina radosť nemala konca kraja, škoda len že sa nedočkala aj Chesterka, ktorý mal prísť žiaľ až večer. Ale aj tak to bol príjemný deň, ktorý ešte pozdvihol nečakaný záujem pána s hrnčekmi o moje fotografie. Keď sme opustili Ľubku aby si predsa len od nás vydýchla a mohla sa ďalej venovať práci, dlho sme sa spolu s pánom rozprávali o plemenách a tlači fotografií, vymenili sme si kontakty a ani sme nezbadali ako, bolo 11:30, čo bol neklamný znak toho, že si môžeme ísť po katalóg.

Aké bolo moje prekvapenie keď som miesto klasického nalepovacieho poradového čísla dostala krásnu malú modrú kokardu s číslom. Bola to krásna a veľmi príjemná zmena oproti klasickým výstavám. Ešte väčšie prekvapenie ma čakalo keď som otvorila katalóg a zistila, že každý psík tam má svoju fotografiu! Áno pre mnohých to nebude nič svetoborné, no pre mňa ako niekoho kto na ničom takom nikdy nebol a ani nevedel že sa také katalógy robia to bol jednoducho zážitok (a to som predtým nechápala prečo som im mala zasielať Tarinu fotku). Okrem Tarinej fotky ma veľmi milo prekvapila aj fotka kamaráta Pašíka, ktorá pochádzala z mojej tvorby, za čo majiteľom moc moc ďakujem!

Keď sme sa vracali s katalógom ku našim veciam, stretli sme úžasnú pani Gogu Horvat, s jej krásnym bielym švajčiarskym ovčiakom, Beau Britom, ktorých sme si obľúbili už pred polrokom vo Veľkej Ide a ostali sme v stálom kontakte. Keď sme vyšli na prechádzku, naskytol sa nám krásny pohľad na 7 kraťánd vedľa seba! Moje srdce zaplesalo radosťou nad vidinou krásnej záverečnej fotografie a dali sme sa do krátkej spoločnej debaty. Zvyšnú hodinu som behala s Tarou striedavo medzi pani Gogou s Britom, Pašíkom a jeho páničkami a Ľubkou, ktorá nás ešte vytiahla do záhrad na malé fotenie nášho austrálskeho kamaráta Athosa Love from Tatras, z ktorého vyrástol naprosto dokonalý pán pes. Pred výstavou sa s Tatarkou vybehali a keďže bola tráva čerstvo pokosená, rozhodla sa Tara že sa musí upraviť a pred predvádzaním si upravila fasádu vyváľaním sa v sene, takže bola vskutku krááásna... ale nevadí výstava je hlavne o tej srande a som moc moc happy že ju to tak potešilo :)

Ako výstava začala, užívala som si pohľad na najlepších psov vo svojich triedach a že ale boli krásni. Koniec borderčieho kola bol neklamným znakom aby sme sa šli pripraviť. Rýchle prečesanie Tary (kvôli pĺznutiu), utretie očiek, moje ultrarýchle prezlečenie sa a mohli sme ísť do kruhu. Palce nám držala aj Ľubka, ktorá nám urobila v kruhu pár super fotečiek :) V triede "Šampión dospelých suky", sme mali číslo 52. Po vyhlásení sme nabehli do kruhu, krásne sa postavili a odbehli si prezentačné kolečko. Čakala som ďalšie vystavenie a prezeranie zubov, no po tomto jednom prebehnutí nás hneď poslali von s CACom, z čoho som ostala mierne zarazená a trochu sklamaná. Čakala som...vlastne ani neviem čo, no prišlo mi to také nepríjemné ako na bežiacom páse v mäsokombináte, ale čo už aj o tom sú výstavy ;) Titul ktorý sme dostali nás oprávňoval pokračovať do užšieho výberu, z čoho bola už menej nadšená Tara. Ešte chvíľu sme čakali a na záver sme všetci "vyvolení" vošli hromadne do kruhu. Že to ale bola tlačenica! Z každého plemena (ak boli) bol v kruhu pes a sučka, u kraťánd to bola Tara (Bharani Jantárová hviezda) a Neo (Neo Krásna louka), ktorý si zaslúžene odniesol víťazstvo a postup do úplného finále, za čo mu ešte raz moc moc gratulujeme, je to nádherný pes! :) Ako sme tak stáli v kruhu, bolo na Tarke vidieť že ju to už ani trochu nezaujíma a po pravde ani mňa nie. Pre čo sme prišli to sme dostali a môj osobný záujem na výstave klesol pod bod mrazu. Korunu tomu dala pani s corgim, ktorá stála vedľa nás a neustále mi do Tary kopala.... všetci normálni vystavovatelia si postavili psa pred seba a stáli vedľa neho (za ním), aby nezacláňali rozhodcovi pohľad. Táto pani si vystavili mini corgiho a ešte sa snažila postaviť meter pred neho, avšak nebolo miesta a tak neustále kopala do Tary ktorá nakoniec stiahla chvost a ostala od strachu prikrčená, no to som už nevydržala a zrúkla na pani či jej mam do psa kopnúť ja... asi jej došlo pretože sa uráčila posunúť čo žiaľ pre nás bolo už neskoro, a na záver som sa dozvedela že je to poľka takže mi ani nerozumela :D Ale teraz sa na tej predstave smejem XD Každopádne bola táto výstava pre mňa poučením o cieľoch poniektorých ľudí a do budúcna som zas o niečo múdrejšia. Ešte v kruhu som sa neustále tešila záverečné fotenie, kde si splním svoju krásnu predstavu o odfotení všetkých troch farieb kraťánd vedľa seba, sable, trikolor a merle. Mali sme všetky farby a hoc viem že takých fotiek je na internete veľa, túžila som po vlastnej. Natešená som si bola zapísať výsledky, hodila veci do auta a snažila sa pozháňať kóliákov. Myslela som, že pozháňam všetkých 9 kraťánd na veľkú spoločnú fotografiu, ale ako som zistila prosto o to záujem nie je. Moc ďakujem paničkám a páničkom s Batynkou, Pašíkom, Neom a Gustíkom, že sa ku foteniu pridali, žiaľ nám merle pes na moju vysnenú fotku odišiel, čo mi pokazilo celú natešenú náladu a na záver výstavy som zhasla tak krásne ako lacná sviečka z kauflandu... Ale nevadí, verím, že sa raz u mňa taká podarí a budem si ju môcť dať na stenu :)

Tesne pred odchodom ma nečakane zarazila veľmi povedomá pani a tak som ju pozdravila a keď som zbadala chowchowa Mennyho, bolo mi hneď jasné odkiaľ ich poznám, ako inak než z Veľkej Idy, kde sa Menny stal pred dvomi rokmi šampiónom šampiónov :) Žiaľ nakoľko som sa dosť ponáhľala prehodili sme zopár rýchlych slov, poželali si budúce úspechy a vyslovili nádeje, že sa stretneme na Ide. Pobrala som sa ku autu, keď som sa stretla s pani Horvat a jej Britom, tak som sa dala ešte na jedno fotenie Beau Brita s jeho dcérou Bony M v posledných lúčoch slniečka. Som veľmi rada že fotografie potešili a už sa teším ako inak na Idu, kde sa s pani Horvat opäť stretneme. Čas sa neúprosne hnal a ja som bola nútená opustiť prekrásnu idylku Nitry a ponáhľať sa domov, aby som tie škaredé hory plné krkolomných zátačok prešla ešte za svetla. Ale Boh sa zmiloval a nechal mi svetlo presne po tie hory. Bolo to zvláštne cestovanie, pretože v momente keď som z hôr konečne zišla, do 5 minút bola tma, doslova akoby sa slnko za posledné pačesy držalo na neby kým neprejdem nebezpečným úsekom. Zvyšok cesty hoc aj po tme, prešiel bez problémov a ja som vďaka GPS od bratranca bezpečne trafila späť do Bojníc za starkými. Večer som rozprávala o všetkých dojmoch a Tarka slastne spinkala ako inak než v mäkkých perinách, ktorá si skutočne zaslúžila za to celodenné čakanie :)

Druhý deň ráno som si dopriala spánok do siedmej (dlhšie ma to už nebavilo :D) a vzala Tarku na naše krásne rozľahlé lúky. Prešli sme sa lesíkom až ku studničke, na ktorej sme sa spolu osviežili a po hodine sa pobrali domov. Na lúke sme si dali prestávku a pofotili sa na pamiatku s našimi kokardami. Žiaľ čas postúpil a keďže som pre školské povinnosti musela cestovať domov, pobrali sme sa späť. Raňajky sme čo najviac predlžovali, aby sme si ešte užili posledné chvíľky u starkých až sme nakoniec všetko zjedli a nebolo už čo predlžovať. Všetci sme sa rozlúčili s tým, že prídeme na Veľkú noc a naštartovali auto na cestu domov. Za Handlovou sa rozprestiera pomerne veľké jazierko s malým motelom, kde som sa chcela už dlhšie zastaviť a tak som si povedala že keď je tak pekne, urobíme si malú prestávku. Vzala som Taru k vode, kde sme si hádzali paličky, fotili sa a naháňali kačky. Keď sme sa zobrali, že ideme ku autu, zaujali Taru kačky pri brehu. Zavolala som ju, aj keď som mala istotu že za nimi neskočí, no nebudeme pokúšať osud. To však bola chyba... V momente ako sa Tara otočila že ide za mnou, musel sa jej okraj zosunúť a ona spadla do vody. Nebolo to hlboké a tak sa odrazila aby vybehla von. Spočiatku som sa smiala keď som videla že spadla, no v momente kedy som pochopila že tam uviazla a chudera sa nevie vytiahnuť, "šmarila" som foťák na zem a letela za ňou. Packy sa jej vmotali do korienkov a tak som ju vytiahla za postroj. Trochu mokrá a mierne v šoku, ale inak jej nič nebolo. tak sme ešte dvadsať minút hádzali paličku aby sme trochu obschli, naložila som ju do auta kde som ju ešte vyšúchala uterákom a mohli sme štartovať. Zvyšok cesty prebehol bez problémov, a poobede sme boli doma ako na koni.

Ďakujem za tento nádherný výstavný deň všetkým kóliákom, s ktorými som mohla stráviť báječný čas:

Angus Gustík Zlatíčko, Helios of Bohemia Balada, El Paso Bíla Kaífa, Google of Bohemia Balada, Neo Krásna louka, Zenith of Fame Fantazija, Batty Vera Goppo a Gill Krásna louka, ktorú som žiaľ videla iba z diaľky a v kruhu.

Na záver nesmiem zabudnúť na pár fotiek z tohoto úžasného výletu, ktoré nájdete v našej externej galérii (ešte vo výstavbe)

VICTORYSHOW - NITRA 2014

Za úžasné foto ďakujeme majiteľovi Pašíka, Igorovi :)

z ľava: Angus Gustík Zlatíčko,Batty Vera Goppo, El Paso Bíla Kaífa, Neo Krásna louka a Bharani Jantárová hviezda "Tara" :)